Dèhyarahyon univèrthèle di drê dè l’Omo
      Translation: Anne-Marie Yerly
   
      D’a premi
      Konchidèrin ke la rèkonyechanthe dè la dinyitâ ke bayè drê a ti lè minbro dè la famiye umêna è dè ti lou drê parê è inkontèchtâbyo, l’è le fondèmin dè la libèrtâ, dè la djuchtiche è dè la pé din le mondo,
      Konchidèrin ke la mèkonyechanthe è le mèpri di drê dè l’Omo l’an menâ a di j’akchyon pindâbyè dè barbari ke rèbrekon la konhyinthe dè l’umanitâ, è ke l’arouvâye d’on mondo yô lè dzin cheron libro dè dèvejâ è dè krêre, ètsapo dè la pouêre è dè la mijére, l’è j’ou proklamâ kemin le pye hôta èchpèranthe dè l’Omo,
      Konchidèrin ke l’è fêrmo inportin ke lè drê dè l’Omo chêyan inparâ par on drê po ke l’omo chi pâ d’obedji par on dêri rèkoua dè chè rèbrekâ kontre la tirani è la choudzihyon
      Konchidèrin ke fô chuto inkoradji la tsèvanthe di rapouâ d’amihyâ intrè nachyon.
      Konchidèrin ke, din la « Charte » lè poupyo di Nachyon-j’Unyè l’an a rè proklamâ lou fê din lè drê dè fon dè l’omo, din la dinyitâ è la vayà dè la pèrchena umêna, din l’ègalitâ di drê di j’omo è di fèmalè, è ke ch’è chon promè dè ch’ ingadji a inkoradji le pourgrè por ti, è a inchtâlâ di mèyou kondihyon dè ya din la libèrtâ la pye granta,
      Konchidèrin ke lè j’Ètha Minbro chè chon ingadji a achurâ, in boun’akouâ avui l’Organijachyon di Nachyon j’Unyè, le rèchpè univèrthèle è vertâbyo di drê dè l’Omo è di libèrtâ fondamintalè,
      Konchidèrin k’on idé kemouna dè hou drê è libèrtâ l’è dè la pye hôta
inporthinthe por inpyâ tot’a fé adrê chi l’ingadzèmin,
      L’Achinbyâye gènèrale
      Di bin fêrmo ke laDèhyarahyon univèrthèle di drê dè l’Omo l’è kemin la mèyou tsouja a avê pê ti lè poupyo è totè lè nachyon po ke totè lè dzin è ti lè minbro dè la chochyètâ ke l’an ha Dèhyarachyon a l’èchpri, l’ôchan a kà, pê l’inchènyèmin è l’èdukachyon, dè tsèvanhyi le rèchpè dè hou drê è libèrtâ, è d’in achurâ, pê di mèjerè dè tsèvanthe d’oâdre nachyonal è intèrnachyonal, la rèkonyechanthe è l’aplikachyon univèrthèle è vertâbya, atan parmi lè populachyon di j’Ètha Minbro lou-mimo tyè parmi hou di tèritéro in pyathe, a lou choudzihyon.
   
      Artike yon (1)
      Totè lè dzin vinyon ou mondo libro è parê in dinyitâ è in drê. Chon dotâ dè réjon è dè konhyinthe è dêvon chè konportâ lè j’on-lè j’ôtro din on èchpri dè fratèrnitâ.
   
      Artikle dou (2)
      Tsakon pou chè prèvayê dè ti lè drê è dè totè lè libèrtâ prohyamâ din la prèjinte Dèhyarahyon, chin rèjêrva, ke chêyè dè rache, omo ou fèmala, dè kolà, dè linvoua, dè rèlidzyon, d’idé politike è dè tot’ôtro j’idé, d’orijine nachyonale ou « sociale », dè fortena, dè vinyête ou mondo è dè to’t’ôtra chituachyon.
      In dèpye, chè farè rin dè yite fondâye chu le chtatu politike, juridike ou bin intèrnachyonal dou payi ou bin dou tèritéro du yô la pèrchena i chô, ke chi payi ou chi tèritéro chi indèpindin, dèjo tutêla, pâ libro dè chè j’akchyon ou bin choudzè a kotyè j’inkupiyo a cha libra volontâ.
  
      Artikle trè (3)
      Tota dzin l’a drê a la ya, a la libèrtâ è a la churètâ dè cha pèrchena.
   
      Artikle katro (4)
      Nyon cherè tunyu in èhyavâdzo nè a choudzihyon, l’èhyavâdzo è l’ingadzèmin di j’èhyâvo chon intêrdi din totè lè fouârmè.
   
      Artikle thin (5)
      Nyon cherè betâ a la tortura, nè a di pênè ou di krouyo trêtèmin , pâ umin ou dègradin.
   
      Artikle chê (6)
      Tsakon l’a drê a la rèkonyechanthe din ti lè yu dè cha pèrchenalitâ juridike.
   
      Artikle chate (7)
      Ti chon parê dèvan la lê è l’an drê chin rèjêrva a tota la protèkchyon de la lê. Ti l’an drê a ithre inparâ kontre totè lè tsoujè ke tindron pâ dou konto dè ha Dèhyarahyon è kontre totè provokachyon.
   
      Artikle vouète (8)
      Tota dzin l’a drê a on rèkoua vayâbyo dèvan lè rèprèjintin di djuchtichè nachyonalè konpètintè kontre di j’akte rèchpèktin pâ lè drê dè fon ke l’i chon rèkonyu, pê la konchtituchyon ou bin pê la lê.
   
      Artikle nà (9)
      Nyon pou ithre arbitrérèrmin arèthâ, dètinyê nè bani.
   
      Artikle dji (10)
      Tota dzin l’a drê, in pyêna ègalitâ, ke cha kouja chi intindya in tota djuchtiche è in publike pê on tribunal indèpindin è neutre, ke dèchidèrè, ke chêyè dè chè drê è obligachyon, ke chêyè dè l’utilitâ dè tot’akujachyon in djuchtiche diridjia kontre li.
   
      Artikle ondzè (11)
      
         
            Tota dzin akujâye de n’akchyon kondanâbya l’è chupojâye inochinta tantyè ke cha kulpabilitâ chêyè aprovâye pê la lê din on prothè publike, yô totè lè garanti nèchechérè a cha dèfincha l’i cheron achurâyè.
         
         
            Nyon cherè kondanâ po di j’akchyon ou bin di mankèmin adon ke chu le momin n’iran pâ on akte ke mertâvè na punihyon. Parê, nyon cherè punê fêrmo, tyè ou momin yô la krouy’akchyon irè j’ou fête.
         
      
   
      Artikle dodzè (12)
      Nyon porè ithre choudzè a di j’intrèfetsichè arbitrérè din cha ya poupra, intye-li, cha famiye, chon tinyèmin ou bin cha korèchpondanthe, nè a di j’atintè a che n’anà è a chon rènon. Tota dzin l’a le drê d’ithre inparâye pê la lê kontre hou j’intrèfetsichè è di j’afére dinche krouyè.
   
      Artikle trèdzè (13)
      
         
            Tota dzin l’a le drê d’alâ chéve è léva in tota libèrtâ è dè rèyi chon tinyèmin din on Ètha , n’inpouârtè le tyin.
         
         
            Tota pèrchena l’a le drê dè tyithâ ti lè payi, mimamin le chyo, pu dè rèvinyi din chon payi.
         
      
   
      Artikle katouârdzè (14)
      
         
            Dèvan la pèrchèkuchyon, tota dzin l’a le drê dè tsêrtyi on a-chokrê in churètâ è dè ithre èbèrdji din di j’ôtro payi.
         
         
            Chi drê pou pâ ithre vayâbyo kan i chon in pourchuitè, vertâbyamin fondâyè chu on krimo dè drê kemon, ou bin di manêrè kontrérè i rêyèmin di Nachyon j’Unyè.
         
      
   
      Artikle tyindzè (15)
      
         
            Tota dzin l’a drê a chon poupro payi.
         
         
            Nyon pou ithre indjuchtamin dèporvi dè cha nachyonalitâ, nè dou drê dè tsandji dè nachyonalitâ.
         
      
   
      Artikle chèdzè(16)
      
         
            Achtou ke chon in âdzo è kopâbyo dè prokrèâ, l’omo è la fèmala, chin limita ke chêyè dè rache, dè nachyonalitâ ou bin dè rèlidzyon, l’an le drê dè lou maryâ è dè fondâ na famiye. L’an di drê parê din le maryâdzo, dou tin dou maryâdzo è achebin kan le maryâdzo l’è abouli.
         
         
            Le maryâdzo pou ithre hyou rintyè avui le libro konchintèmin di j’èpà ke chon ingadji.
         
         
            La famiye l’è le fondèmin naturèle è chêrtin de la chochyètâ, l’a drê a ithre inparâye pê la chochyètâ è l’ Ètha.
         
      
   
      Artikle djij’è chate (17)
      
         
            Tota dzin, atan cholèta tyè dè binda, l’a drê d’ithre propriètéro.
         
         
            Nyon pou ithre indjuchtamin dèporvi dè cha propriètâ.
         
      
   
      Artikle djij’è vouète (18)
      Tota dzin l’a drê a moujâ kemin i và, in konhyinthe è in rèlidzyon; chi drê konpouârtè l’èpâhyo dè tsandji dè rèlidzyon ou bin dè fathon dè moujâ, l’a achebin la libèrtâ dè fére konyèthre chè j’idé in rèlidzyon ou bin achebin dre chin ke n’in moujè, li-mima ou avu di j’ôtro, atan in publiko tyè intrè-là, pê l’inchènyèmin, lè pratikè, le kulte è la fathon dè pratikâ.
   
      Artikle djij’è nà (19)
      Tota dzin l’a drê libramin dè moujâ è dè dre, chin l’i bayè le drê d’è pâ ithre inkupiyi a kouja dè chin ke moujè è le drê dè tsêrtchi, dè rèchuêdre è rèparti, chin konchidèrachyon dè frontêrè, lè novi è lè j’idé dè tyinta fathon è avu tyin moyin ke chêyè.
   
      Artikle vin (20)
      
          
            Tota dzin l’a drê a la libèrtâ d’achinbyâyè è dè chochyètâ ke volon travayi po la pé.
         
         
            Nyon pou ithre d’obedji dè fére partya de n’achochyachyon.
         
     
   
      Artikle vint’yon (21)
      
         
            Tota dzin l’a drê a prindre pâ a la dirèkchyon di j’afére publikè dè chon payi, ke chêyè dirèktamin, ou bin in pachin pê di rèprèjintin ke l’a libramin rèyi.
         
         
            Tota dzin l’a drê d’arouvâ, din di kondihyon d’égalitâ, y fonkchyon publikè dè chon payi.
         
         
            La volontâ dou poupyo l’è le fondèmin dè l’otoritâ di povê publiko ; chta volontâ dê chè rèalijâ pê di j’èlèkchyon onithè ke dêvon avi yu din di tin prèyu, ou vôte chèkrè dè ti, ou bin d’apri na prothatâye a parêre, achurin la libèrtâ dou vôte.
         
      
   
      Artikle vint’è dou (22)
      Tota dzin, in tin ke minbro dè la chochyètâ, l’a drê a vivre trantyilo din la chochyètâ. L’è j’ou fondâye po chatifyâ lè drê èkonomike, kulturèle è nèchèchéro a cha dinyitâ è po fére a tsèvanhyi cha pèrchenalitâ, grâthe a l’èfouâ dou payi è a la boun’intinta intrè ti lè payi, in kontin l’organijachyon è chè moyin dè vivre.
   
      Artikle vint’è trè (23)
      
         
            Tota dzin l’a drê ou travô , libro a li dè rèyi le tâtso ke l’i konvin, a di rèjenâbyè è djuchtè kondihyon, a cha chatichfakchyon, l’a drê achebin a ithre inparâ kontre le tsômyâdzo.
         
         
            Ti l’an drê, chin j’indjuchtiche, a on tô kovin por on tô travô.
         
         
            Chi ke travayè l’a drê a on djuchto kovin, in tota djuchtiche è a che n’èchyin, por achurâ, achebin a cha famiye ouna ya din la dinyitâ umêna, è in dèpye, che fô, ti lè j’ôtro moyin dè protèkchyon.
         
         
            Tota dzin l’a drê dè fondâ di chindika avu di j’ôtro, achebin dè ch’ingadji din di chindika po dèfindre chè j’intèrè.
         
      
   
      Artikle vint’è katro (24)
      Tota dzin l’a drê ou rèpou è i dichtrakchyon dè totè chouârtè, bin chur din on tin rèjenâbyo intrè lè tin dè travô è hou dè kondji payi, prèyu po chin.
   
      Artikle vint’è thin (25)
      
         
            Tota dzinl’a drê a on trin dè ya chufijin a cha ya, por achurâ cha chindâ, chon bin’ithre è chi dè cha famiye, notamin po le medji, lè vithirè, le tinyèmin, lè chouin dè mêdzo, achebin po lè chêrvucho ke dèmandè na famiye ke l’a drê a la chèkuritâ , kan l’i a dou tsômâdzo, la maladi, l’invaliditâ, le vèvâdzo, la viyèthe, din le ka dè pêrda dè chè moyin a kouja dè krouyè chyâyè ; fro dè cha volontâ.
         
         
            La matèrnitâ è l’infanthe l’an drê a on’éde è oun’achichtanthe rèyiè. Ti lè j’infan, ke chêyan vinyê ou mondo din le maryâdzo ou bin in dèfro, l’an la dzoyechanthe dè la mima protèkchyon.
         
      
   
      Artikle vint’è chê (26)
      
         
            Tota dzin l’a drê a l’èdukachyon. L’èdukachyon dê ithre gratiche, ou mintè po l’inchènyèmin d’èmoda. Le premi l’inchènyèmin l’è obligatéro. L’inchènyèmin dè la tèknike, è l’aprintechâdzo d’on mihyi, dê ithre ouvê a ti ; l’intrâye i hôtè j’ètudè dê ithre achebin ouvêrta in pyên’ègalitâ a ti, d’apri lou merto.
         
         
            L’èdukachyon dê vijâ a la pyêna ravuchête dè la pèrchenalitâ umêna è achebin ou rèinforhyèmin dou rèchpè di drê dè l’omo è di libèrtâ premirè. I dê favorijâ l’intindèmin, la tolèranthe è l’amihyâ intrè totè lè nachyon è totè lè chouârtè dè rachè ou dè rèlidziyon, achebin po chyêdre l’èvoluchyon di j’aktivitâ di Nachyon j’Unyè po le mantin de la pé.
         
         
            Lè parin l’an, pê prioritâ, le drê dè rèyi la chouârta dè l’èdukachyon a bayi a lou j’infan.
         
      
   
      Artikle vint’è chate (27)
      
         
            Tota dzin l’a le drê dè prindre pâ libramin a la ya kulturèle dè la chochyètâ kemouna, dè prindre pyiéji di moudè è kothemè è dè partichipâ ou pourgrè de la hyinthe è a to le bin ke n’in rètirè.
         
         
            Tsakon l’a drê a l’inparâye dè ti lè j’intêrè ke vinyon dè chin ke l’a pu kréâ, tan po fére tsèvanhyi la hyinthe ou chè dèmorâ.
         
      
   
      Artikle vint’è vouète (28)
      Tota dzin l’a drê, ke chê betâ in pyathe in piti è in grô, on ouâdre, po ke lè libèrtâ èkritè din ha Dèklarahyon, puéchan trovâ on èfè vayin.
   
      Artikle vint’è nà (29)
      
         
            L’individu l’a di dèvê a inpyâ po la chochyètâ kemouna yô i chè tin, ke cha pèrchenalitâ puéchè chè tsèvanhyi on pye pri dè chè và.
         
         
            Kan i fâ a vayê chè drê è din la dzoyichanthe dè chè libèrtâ, tsakon l’è achtrin, ma tantyè i limitè kemandâyè pê la lê, rintyè por achurâ la rèkonyechanthe è le rèchpè di drê è libèrtâ di j’ôtro, pu achebin dè chatifyâ i djuchtè kondihyon dè la chejinthe, dè l’ouâdre publiko è dou bin’ithre dè ti, din na chochyètâ dèmokratike.
         
         
            Chtou drê è libèrtâ ne poron djamé chè fére ou kontréro di prèkchripchyon di Nachyon j’Unyè.
         
      
   
      Artikle trinta (30)
      Pâ ouna cheule dichkpojichyon dè chta Dèhyarahyon porê ithre konprêcha è inpyèyia, por on Ètha, on groupèmin ou bin on individu, on drê ou on’ôtro, dè chè bayi a oun’aktivitâ ou bin dè fére ôtyè kontre l’avutrâye di drê è libèrtâ ke l’i chon inchkri.
   Dèklaachon du drèye dè l’òmò
      Tradukchon : Anne-Marie Bimet
      patois d’Hauteville-Gondon — vallée de la Tarentaise — Savoie
   
      Dèvan kè diyè
      Yu kè la rèkònyichinhi dè la dinyitò dè tu luz òmò — tu minbrò dè la méma familyi aouè lu mémò drèye kè nyon pou leû fouiyè — rèprèzintè lò pilyér dè la libartò, dè la justis è dè la pè du mondo,
      Yu kè, kin lu drèye dè l’òmò son pò rèkònyu, son mèprijé, on arvè a d’aktò barbaò, rèvòltan pè la konhyinhi dè l’òmò è yu k’ on a di d’an fôrta ouè kè tò sò kè l’umanitò atin par dèssu tòte, y’é on mondò yeû kè luz òmò saon librò dè prèdjé è dè krè-, dèbaraché dè leû peur è dè la mizèa,
      Yu kè, pè kè l’òmò sussè pò òbledja, én’ daryé rèkòrh, dè sè rèvòltò kontra lu ki voudriyan l’èkrazò è lò rèbòché, y’é fran én’pòrtan kè su drèye pouchissan éhè prèzarvò pè lò pouvèr dè la justis,
      Yu kè y’é fran én’pòrtan d’én’kòadjé lò dèvèlòpamin dè rèlachon d’amitcha én’trè lè nachon,
      Yu kè, din la Chòrta, lu pouéplò dè lè Nachon Rèunèytè on tòrnò diyè, òte è fôr, leu fouè din lu drèye dè l’òmò, din la dinyitò è lò pri dè la parsena, din l’ègalitò duz òmò è dè lè fènè è yu k’ i sè son di prèstò a fè- krèyrè lò prògrè dè la sòssyètò è a betò su pya dè kondichon dè vya pi bouéè è an pi gran libartò,
      Yu kè luz Ètate Minbrò sè son én’gadjé a acheûò, man dan la man aouè l’Organizachon dè lè Nachon Rèunèytè, lò rèspè pè tu lu pa.i du mondò du drèye dè l’òmò è dè lè libartè ki fon parti dè sa nateûa,
      Yu kè on komon idé dè slô drèye è libartè é dè la pi òta én’pòrtanhi pè rinplérè konplètamin sè én’gadzemin,
      l’Assinblò gènèòla
      di, òte è fôr kè la prèzinta Dèklaachon du drèye dè l’òmò pè tu lu pa.i du mondò rèprinzintè on komon idé. I fò kè tu lu pouéplò è tòtè lè nachon arvissan a betò su pya sè idé pè kè tu luz òmò, tu lu rouadzò dè la sòssyètò ky on sla Dèklaachon tòdzò a l’èspri, fachissan l’èfôr, pè l’én’sènyamin è l’èdukachon dè fè- krèyrè lò rèspè dè slô drèye è libartè è d’acheûò, pè dè moujèè d’ôdrè nachenal è én’tèrnachenal ki vaon tòdzò pi aan, la rèkònyichinhi è l’aplikachon pè tu è partòte, òche byin pè lè pòpulachon duz Ètate Minbrò kè pè lu pa.i ki son plaché dèzò leû kmindamin.
   
      Artiklò on
      Tu luz òmò vinyon u mondo, librò, tu tòton pè leû dinyitò è leû drèye. Y’on tu d’émò è dè konhyinhi è i dèvon fè- mouhò dè fratèrnitò aouèy luz òtri.
   
      Artiklò du
      Tsakon pou betò én’ aan tu lu drèye è tòtè lè libartè én’skrité din sla Dèklaachon, sin fè- dzén’ dè diféinhi dè rasse, dè kòleur dè pèl, dè sèxe, dè linva, dè relijyon,d’opinyon pòltekò ou dè tòt òtrò opinyon ki pouri vi- dè la nassionalitò, dè l’òrijina sòssyòla, dè la fòrtena, dè la nèchinhi ou dè nén’pourtè kén’t’ òtra situachon.
      Én’ plus, on faa pò dè diféinhi d’apré lò statu pòltekò, sè dè la justis, la plahi én’tèrnachenòla du pa.i ou dè l’indrèye dè yeû kè an parsena vén’, kè sè pa.i sussè én’dèpindin, soumèye a tutèla, pò librò ou òbledja dè sè plèyé a an limitachon dè su pouvèr.
  
      Artiklò trèye
      Tsakon a drèye a la vya, a la libartò è a la pròtèkchon dè sa parsena.
   
      Artiklò katrò
      Nyon saa tu- én’ èsklavadzò ni fòrcha dè sarvi on mètrè. L’èsklavadzò è lò kòmèrsò duz èsklòvò dè n’én’ pourta kén’ta fahon son én’tardi.
   
      Artiklò hén’
      Nyon saa soumèye a la tòrteûa, a dè pounichon ou dè trètamin kruèl, én’dinyò ou ki rèbòchon l’òmò.
   
      Artiklò chi
      Tsakon a drèye, yeû k’â sussè, a la rèkònyihinhi dè su drèye dèvan la justis.
   
      Artiklò sète
      Tsakon é su lò mémò pya dèvan la lòè è a drèye a la méma pròtèkchon dè la lòè, sin diféinhi. Tsakon a drèye a la méma pròtèkchon kontra tòta parsialitò ki va.i a l’én’kontra dè sla prézinta Dèklaachon è kontra tuz én’kòadzemin a sla parsialitò.
   
      Artiklò vout
      Tòtè lè parsenè on lò pouvèr dè sè rèvédrè dèvan lè juridikchon nachenòlè kin leû drèye ki son rèkònyu pè la konstituchon ou pè la lòè son pyateûò.
   
      Artiklò nou
      Nyon pou éhè arèhò, én’préjeûò ou tsacha dè son pa.i, sin vretòbla réjon.
   
      Artiklò dji
      Tsikè parsena a lò mémò drèye kè lèz òtrè, d’éhè akoutò publikamin pè on tribunal én’dèpindin è én’parsial ki dèssidaa, ou bén’ dè su drèye è dè sèz òbligachon ou bén’ dè la bouéa réjon dè l’akuzachon mandò kontra lyi pè an pounichon.
   
      Artiklò onhè
      
         
            Tòta parsena akouzò pè an mòvèji akchon réstè inòchinta tin kè sa fòta dèvan la lòè a pò éhò prouvò pindin on pròssè publik yeû kè tòtè lè gaanti pè sa dèfinsa lyi on éhò akòrdò.
         
         
            2- Nyon saa kondanò pè d’akchon ou dè mankamin ky on éhò kòmèye a on moumin yeû ky évè pò én’tardi pè lè lòè nachenòlè ou én’tèrnachenòlè. Dè la méma fahon, on poura pò balyé an pounichon pi fôrta kè la ky évè prèyussa u moumin dè la fòta.
         
      
   
      Artiklò dòhè
      Y’é dèfindu d’alò betò lò nò din la vya parsenèla dè lè dzin, din leû familyi, leû baraka, lè lètrè ki mandon ou rèchèyvon. Y’é dèfindu dè betò bò leû òneur è leû rèputachon. Tsikè parsena a lò drèye a la pròtèkchon dè la lòè dèvan dè paèlyèz atakè.
   
      Artiklò trèhè
      
         
            Tsikè parsena a lò drèye dè sirkulò libramin è dè pouchèr rèstò yeû kè le vou én’ dedin d’on étate.
         
         
            Tsikè parsena a lò drèye dè s’én’ mòdò d’on pa.i, mémò du sén’ è lò drèye dèz i tòrnò.
         
      
   
      Artiklò katouhè
      
         
            Én’ kasse dè parsékuchon, tòta parsena a lò drèye d’alò tsartché rèfujò è dè pouchèr éhè akoulyèyta, din d’òtri pa.i.
         
         
            On pou pò akòrdò sè drèye a kortchon ky é pòrchuvu pè on krimò òtrò kè pòltekò ou pè d’aktò kontrèò a lè dirèkchon è uz idé dè lè Nachon Réunèytè.
         
      
   
      Artiklò tchinhè
      
         
            Tsakon a drèye a an nachenâlitò.
         
         
            On pou pò fouiyè a kortchon sa nachenâlitò pò dèpli kè son drèye a n’in tsandjé.
         
      
   
      Artiklò sèhè
      
         
            Kin i son én’ adzò, l’òmò è la fèna dè n’én’pourta kén’ta rasse, nachenâlitò ou relijyon, on lò drèye dè sè maryò è dè fondò an familyi. Tu du on lu mémò drèye dèvan lò mariédzò, pindin k’i son maryò è én’ kasse dè divòrsò.
         
         
            Lò mariédzò pou éhè foua slamin aouè l’akôr librò è én’tchér du futur maryò.
         
         
            La familyi é nateûèlamin lò pilyér dè la sòssyètò, l’a drèye a la pròtèkchon dè la sòssiètò è dè l’Étate.
         
      
   
      Artiklò disète
      
         
            Tòta parsena, òche byin sòlèta kè én’ kòlèktivitò, a drèye a la pròpriètò.
         
         
            On pou pò sin réjon prindrè la pròpriètò dè kòrtchon.
         
      
   
      Artiklò dijvoute
      Tòta parsena a drèye a la libartò dè pinché, dè konhyinhi è dè relijyon ; i vou diyè kè on a lò drèye dè tsandjé dè relijyon ou d’idé, dè diyè sa relijyon ou suz idé publikamin ou én’trè sè, pè l’én’sènyamin, la prateka, din tòtè lè sérémòni a l’ègliji ou tché sè.
   
      Artiklò dijnou
      Tsakon a lò drèye a la libartò d’avèr son opinion è dè lò diyè. I supouzè k’on a lò drèye dè pò éhè én’kyétò pè suz idé, k’on a lò drèye dè tsartché, dè rèchèyvrè è dè mandò, sin s’òkupò dè lè frontché-, lèz én’fòrmachon è luz idé pè tu lu mòayin.
   
      Artiklò vin
      
          
            Tòta parsena a lò drèye dè s’assòssiyé aouè d’òtrè pè dè bouéè tsouzè.
         
         
            Nyon pou éhè òbledja dè sè betò din an assossiachon.
         
     
   
      Artiklò vintchon
      
         
            Tsikè parsena a lò drèye dè diyè son mòte din la dirèkchon dè la vya dè son pa.i, k’i sussè dirèktamin ou pè la ouè dè lu ky on éhò libramin dèzinyé.
         
         
            Tòta parsena a lò drèye dè s’òkupò dè lè fonkchon peblekè dè son pa.i, din dè kondichon d’ègalitò.
         
         
            L’òtòritò du pouvèr publik é chadoua su la volontò du pouéplò. Sla volontò dèye sè diyè pè d’èlèkchon ònéhè ki dèvon sè ti- pèryòdikamin u vôte sègrète ou d’an fahon ki gaantèychè la libartò du vôte. Tò lò mondò pou vôtò.
         
      
   
      Artiklò vint è du
      Tòta parsena, én’ tin kè minbrò dè la sòssyètò, a drèye a la sèkuritò sòssyòla ; le pou prètindrè a an vya konvinyòbla, a pouchèr ti- sa plahi din la sòssyètò, a pouchèr sè kultivò, én’ parsena dinyi, a l’èspri uvér è kapòblò dè s’én’retsi. Tò sin aouè la kontribuchon dè l’èfôr nachenal è dè la kòòpéachon én’tèrnachenòla, én’ tinyin kontchò dè l’òrganizachon è dè lè rèsòrsè dè tsikè pa. i.
   
      Artiklò vint è trèye
      
         
            Tòta parsena a drèye a l’ouvra, le dèye pouchèr chòèzi libramin son ouvra, din dè kondichon justè è konvinyòblè. Le dèye éhè parò kontra lò tsômadzò.
         
         
            Pè la méma ouvra, tò lò mondò a drèye a la méma pâyi, sin diféinhi.
         
         
            Sè ki travalyè a lò drèye d’éhè payé d’an fahon justa è konvinyòbla pè pouchèr vivrè, lui è sa familyi, an vya konfòrma a la dinyitò dè l’òmò. Én kasse dè bèzoin, a dèye pouchèr kontò su luz òtri mòayin dè pròtèkchon sòssyòla.
         
         
            Tòta parsena a lò drèye dè sè groupò aouè d’òtri pè betò su pya on sindikate pè dèfindrè suz én’téè.
         
      
   
      Artiklò vint è katrò
      Tòta parsena a drèye u rèpou è a lè distrakchon. Lò tin dè l’ouvra dèye éhè limitò réjeûòblamin è dèye lòché plahi a dè kondjé payé régulyé.
   
      Artiklò vin hén’
      
         
            Tòta parsena a drèye a an vya konvinyòbla pè acheûò sa santé, pè éhè a l’èjò, lyi è sa familyi, d’abôr pè la noreteûa, l’arbilyemin, lò lòdzemin, lò medzòhén’ è lè droguè pè sè sònyé è pè lu sarvechò dè la kòlèktivitò kin le n’a fòta. L’â drèye a la sékuritò én’ kasse dè tsômadzò, dè maladi, d’én’validitò, dè vèvò, dè vyèyès ou alôr, din tu lu kasse dè pérta dè su mòayin dè vivrè a la suita d’avarô én’dèpindin dè sa volontò.
         
         
            La matèrnitò è lò dzevéò adzò on drèye a éhè spéssiolamin èydò.Tu luz èfan, k’i sussan vu u mondo din ou én’ dèfour du mariédzò dèvon pròfitò dè la méma pròtèkchon sòssyòla.
         
      
   
      Artiklò vint è chi
      
         
            Tòta parsena a drèye a l’èdukachon. L’èdukachon dèye ryin kòhò du moin pè l’èkoula tak u sartifikate. Y’é òbledja dè balyé l’én’strukchon a tu luz èfan. L’én’sènyamin tèknik è pròfècheûèl dèye éhè jènèralizò ;lu granz ètudzò dèvon éhè uvér, d’ègòla fahon, a tu lu ki l’on mretò.
         
         
            L’èdukachon dèye tsartché lò dèvèlòpamin konplèt dè la parsenalitò dè l’òmò è dè lè libartè ki son lè fondachon dè la sòssyètò. Le dèye èydò la konpréinchon, la tòléanhi è l’amitcha éntrè lè nachon, lè rasse, lè relijyon è tòton pè lò dèvèlòpamin du travô dè lè Nachon Réunèytè, pè manti la pè.
         
         
            Lu pa.in son lu premyé a avèr lò drèye dè chòèzi la sôrta d’èdukachon k’i voulyon pè leûz èfan.
         
      
   
      Artiklò vint è sèt
      
         
            Tòta parsena a lò drèye dè s’òkupò dè la vya dè l’èspri din sa kòmunôtò, dè prindrè son plèji aouè lè bèlè tsouzè è dè partissipò u prògrè dè la syanhi è a sò kè l’apourtè dè bon.
         
         
            Luz èkrivin, luz artist, luz òmò dè syanhi ki pròduiyon an ouvra on lò drèye d’avèr la pròtèkchon pè leûz én’téè matèryèl è pè sò ki leû rèvén’ mòròlamin.
         
      
   
      Artiklò vint è vout
      Tsikè parsena a drèye a s ky ussè, su lò plan sòssyal è én’tèrnachenal, l’ôdrè pè kè lu drèye è lè libartè én’skri din sla prèzinta Dèklaachon pouchissan tròvò leû plin èfè.
   
      Artiklò vint è nou
      
         
            L’òmò a dè dèvèr dèvan la komunôtò yeû kè lò dèvèlòpamin librò è én’tchér dè sa parsenalitò é pòcheblò.
         
         
            Kin a fè valyèr su drèye è kin a pròfitè dè sè libartè, tsakon dèye slamin sè plèyé a lè limitachon prèyussè pè la lòè, justò pè acheûò la rèkònyichinhi è lò rèspè du drèye è dè lè libartè duz òtri è pè rèpondrè a sò kè demandè la mòròla, l’ôdrè publik è an bouéa vya pè tu, din an sòssyètò gòvarnò pè lò pouéplò.
         
         
            Slô drèye è slè libartè pouron jamè s’ègzarsò d’an fahon kontrèa uz idé è a lè ryéglè dè lè Nachon Rèunèytè.
         
      
   
      Artiklò trinta
      Pò an sòla dispòzichon dè la prèzinta Dèklaachon pou sarvi a òtòrizò on Ètate, on groupamin ou an parsena, a dèstruiyè lu drèye è lè libartè kiz i son én’skri.
   DECLARACHON UNIVERSALLA DAI DRAI DÂI DZEIN.
      Traduit en patois vaudois par Marie-Louise Goumaz, le 28.10.2014
   
      L’EINCOTCHÀ.
      Yu que la recougnesseinça de la dignitâ qu’è dussa à tote lè dzein de noûtra terra, de mîmo que lâo drâi, d’aprî la lâi, parâire por trétî, que pouant pas ître doutâ, l’è la colonda de la libertâ, de la djustice et de la pé dein lo mondo.
      Yu que s’on cougnâi pas lè drâi dâi dzein et qu’on lè mèprese cein meinne à la vaudèsî que tsancroune la concheince de l’humanitâ et que la vegnâte d’on mondo yô lè dzein sant libre de dèvesâ et de crâire fro de la pouâire blyûva et de la mistoufye a ètâ proclliamâ quemet cein qu’è lo mî po lè dzein,
      Yu que faut dèvant tot que lè drâi dâi dzein sèyant tsouyî pè lè lâi po que lè dzein, po finî, sèyant pas dobedzî de lâo branquâ contro la mâitrèyeinçe et l’opprèchon.
      Yu que faut d’à premî eincoradzî à eimparâ l’ametî eintre lè nachon,
      Yu que dein la Tsarta lè peuplyo dâi Nachon Accolâïe ant remé proclliamâ lâo fâi po lè drâi premî dâi dzein, dein l’honneu et la valeu de la dzein humaine, po que lè drâi dâi z’hommo et dâi fenne sèyant parâi, et que sè sant fermo dècidâ à âidyî à mèliorâ la vyà dâi dzein, et à ètablî dâi condechon de vyà pe bounè avoué ’nna libertâ pe granta,
      Yu que lè z’ Età meimbro sè sant eingadzî à assurâ, avoué la coopèrachon dâi Nachon Accolâïe, lo respè universè et sû dâi drâi dâi dzein et dâi libertâ premîre,
      Yu qu’onna concepchon coumoûna de clliâo drâi et libertâ l’è cein que compte d’à premî po reimplliâ à tsavon sti l’eingadzemeint.
      LA TENÂBLLIA GENERÂLA
      Proclliame sta Dèclarachon universalla dâi drâi dâi dzein quemet l’idèal coumon à aveintâ pè tî lè peuplyo et tote lè nachon po que tî lè coo et tote lè z’administrachon de la sociètâ aussant tot dâo long sta Dèclarachon à l’esprit, s’escormantsant, ein recordeint et pè l’einducachon, à eimparâ lo respè de clliâo drâi et libertâ et d’ein d’assurâ tsô poû, avoué dâi mèsoûre d’oodro nachonà et internachonà la recougnesseinça et la pratiqua universalla pertot et, sein la manqua, atant permi lè populachon dâi z’ Età Meimbro leu-mîmo que permi lè z’eindrâi yô on vi dèso lâo djuridicchon.
   
      Articllio 1
      Tî lè z’ître humain vîgnant âo mondo libro et parâi dein la dignitâ et lè drâi. L’ant reçu réson et concheince et dâivant vivre lè z’on avoué lè z’autro quemet se sant frâre et chèra.
   
      Articllio 2
      Clliâo drâi et clliâo libertâ qu’ant ètâ proclliamâ dein sta Dèclarachon sant à dè bon po tsacon, sein vouâitî à la raça, la colâo, âo sexe, âo dèvesâ, à la religïon, à sa peinsâïe politica âo bin quie que cein pouésse ître d’autro, que cein vîgne de la nachon âo bin dâo socià, de la fortena, de la vegnâte âo mondo âo bin du onn’autra situachon.
      De plye, foudrâ pas s’otiupâ dâo statu politico, djuridico âo internachonà dâo payî âo de la cotse du yô onna dzein è salyâte, pas pire de sè tsetî que sti payî sâi libro, dèso onna tutella, que pâo pas dècidâ li-mîmo dè tot mâ que l’è asservî à quauque limitachon dein son povâi.
  
      Articllio 3
      Tsaque coo l’a drâi à la vyà, la libertâ et la sècuritâ.
   
      Articllio 4
      Nion sarâ prâi et tegnu quemet on esclliâvo, assebin pas ein servituda ; l’esclliavâdzo et la trâita dâi z’esclliâvo sant dèfeindu dein tî lè casse.
   
      Articllio 5
      Nion porrâ ître bregandâ, assebin pas puni âo bin tormeintâ ein diâblyo, que cein porrâi ître contro natoûra âo dègradeint.
   
      Articllio 6
      Tsacon a lo drâi d’ître recognu pertot quemet onna persena djuridica.
   
      Articllio 7
      Trétî sant parâi dèvant la lâi et l’ant lo drâi sein distincchon à ître trétî protèdzî pè la lâi de la mîma manâire. Trétî dussant recâidre la mîma protecchon contro tot cein que porrâi contrèyî sta Dèclarachon et contro tot cein que porrâi amenâ à ’nna discriminachon.
   
      Articllio 8
      Tsaque persena l’a lo drâi de portâ sè tsausse, l’è bin veré, dèvant lè djuridicchon nachonâle qu’ant ètâ nommâïe esseprè po cein, contro tot cein qu’è pas permet pè lè drâi premî que lâi sant recognu pè la constituchon âo pè la lâi.
   
      Articllio 9
      Nion pâo ître arretâ, eingabioûlâ, ne tsampâ fro dâo payî sein ’nna bouna réson.
   
      Articllio 10
      Tsaque persena a lo drâi de la mîma fachon po trétote lè dzein, de sè fére à oûre djustameint dèvant lo mondo pè on tribunà fro dè tot et djûsto. L’è li que vâo dècidâ su sè drâi et sè z’obligachon et dere se faut allâ ein-an avoué la pllieinta que l’è deredjà contro la persena.
   
      Articllio 11
      
         
            Tota persena accusâïe d’onna tsaravoutèrî è d’à premî yûssa quemeint einnoceinta tant qu’à qu’on pouésse provâ que l’è copâblya d’aprî la lâi tandu on procès publico yô l’a reçu l’âide nècesséra po sè rècriâ, sè dèfeindre.
         
         
            Nion porrâ ître condanâ po dâi z’acchon âo dâi z’ âoblyâ que n’îrant pas dâi cavilye d’aprî lo drâi nachonà âo internachonà dein lo tein que l’ant ètâ fé. Mîmameint foudrâ pas balyî onna punechon pe granta que clliaque qu’avâi ètâ prèyûva âo momeint de la cavilye.
         
      
   
      Articllio 12
      Nion porrâ ître tsecagmî sein réson dein sa vyà privâïe, sa famelye, s’n ottô âo sa correspondeinça, assebin pas dein son honneu et sa rèputachon.Tsacon a lo drâi d’ître protèdzî pè la lâi contro clliâo tsoûsè.
   
      Articllio 13
      
         
            Tsaque persena a lo drâi d’allâ et venî à s’n ése et chèdre yô ye vâo dèmorâ dein on Età.
         
         
            Tsaque persena a lo drâi de fotre lou camp fro de tsaque payî, lo sein assebin, et de s’è reintornâ dein son payî.
         
      
   
      Articllio 14
      
         
            Dèvant la persècuchon, tsaque persena a lo drâi de tsertsî asîlo et de pouâi recâidre asîlo dein dâi z’autro payî.
         
         
            Clli drâi pâo pas ître invoquâ se lâi a z’u vretâblyameint dâi retsertse à dè bon po on crîmo de drâi coumon âo bin que lâi a z’u dâi manegance contrére âi principo dâi Nachon Accolâïe et à cein que tsertsant.
         
      
   
      Articllio 15
      
         
            Tsaque coo a drâi à onna nachonalitâ.
         
         
            Nion pâo ître privâ de sa nachonalitâ, sein onna bouna réson, assebin pas dâo drâi de tsandzî de nachonalitâ.
         
      
   
      Articllio 16
      
         
            Quand on bouîbo et onna bouîba sant mâo, que sant dan on hommo et onna fenna, l’ant lo drâi de lâo mariâ et de crèâ onna famelye sein retreinta po quant à la raça, la nachonalitâ âo la religïon. L’ant dâi drâi parâi rappoo âo mariâdzo, tandu lo mariâdzo et quand ye trosse.
         
         
            Lo mariâdzo pâo pas ître segnî que se l’hommo et la fenna sant bin d’accoo tî doû et lo diant.
         
         
            La famelye l’è la colonda natouralla et lo fondemeint de la sociètâ et dusse ître eimparâïe pè la sociètâ et pè l’Età.
         
      
   
      Articllio 17
      
         
            Tsaque dzein, que sâi soletta âo bin que vive avoué dâi z’autrè a drâi à la propriètâ.
         
         
            Nion pâo ître privâ de sa propriètâ se cein l’è pas djustifiyî.
         
      
   
      Articllio 18
      Tsacon a lo drâi de peinsâ cein que vâo. L’a la libertâ de concheince et de religïon ; cein fâ que l’a lo drâi de tsandzî de religïon âo de convicchon et l’è libro de portâ dèvant lè dzein sa religïon et sa convicchon, que sâi solet âo ein coumon, atant dèvant lo mondo qu’ein tsî li, ein recordeint, ein faseint vère et oûre, dein n’on prîdzo et tote lè ritoûle que vant avoué.
   
      Articllio 19
      Tsaque coo a drâi à la libertâ de peinsâïe et d’esprèchon cein que lâi balye lo drâi dè pas ître intiètâ po sa manâire de vère. L’a lo drâi de tsertsî, de recâidre, d’èpardzemallâ, sein sè tsouyî lè bouènne, lè z’informachon et lè z’idé avoué lè moyan que l’a po s’esprimâ .
   
      Articllio 20
      
          
            Tsaque persena a drâi à la libertâ de rèunïon et d’associachon dein la pé.
         
         
            Nion pâo ître dobedzî de participâ à onn’associachon.
         
     
   
      Articllio 21
      
         
            Tsacon l’a lo drâi de participâ à la direcchon dâi z’affére publico de son payî, que sâi li-mîmo âo bin que sâi represeintâ pè dâi dzein qu’ant ètâ chè librameint.
         
         
            Tsacon l’a lo drâi d’ître nommâ âi foncchon publique de son payî dein dâi condechon d’ègalitâ.
         
         
            La volontâ dâo peuplyo l’è lo fondemeint de l’autoritâ dâi povâi publico ; sta volontâ dusse s’esprimâ ein faseint dâi z’èlecchon proûpre que dussant laô tenî pè tsauda âo suffrâdzo universà et âo vôte sècret âo d’aprî ’nna procèdoûra parâire que dusse assurâ la libertâ de vôte.
         
      
   
      Articllio 22
      Tsaque persena, du que l’è meimbra de la sociètâ, a drâi à la sècuritâ sociâla ; l’a lo drâi de recâidre satisfacchon quant âi drâi èconomico, dâo socià et de la cultura que l’a fauta po sa dignitâ et po fére à clliorî librameint sa persenalitâ, pè la mau dâi veindzeince nachonâle et la coopèrachon internachonâla, d’aprî l’organisachon et lè retsesse de tsaque payî.
   
      Articllio 23
      
         
            Tsaque persena a lo drâi d’âovrâ ; ye dusse pouâi chèdre librameint son travau à dâi condechon djûste, plliéseinte et l’a drâi à la protecchon contro lo chomâdzo.
         
         
            Trétî ant lo drâi, sein discriminachon, à on gâdzo parâi por on travau parâi.
         
         
            Cllique qu’âovre a drâi à onna rèmunèrachon djûsta et bouna po que pouésse dinse assurâ à sa famelye on vityù qu’eimpare la dignitâ humaine, que pâo ître mèliorâïe se lâi a fauta pè dâi z’autro moyan de protecchon sociâla.
         
         
            Tsacon l’a lo drâi de fondâ avoué dâi z’autro dâi syndicà et de fére on accordâiron avoué dâi syndicà po tsouyî sè z’interêt.
         
      
   
      Articllio 24
      Tsacon a lo drâi âo repoû et âi lesî et mîmameint à ’nna limitachon resenâblya dâo tein dâo travau et à dâi condzî pâyî bin rélyâ.
   
      Articllio 25
      
         
            Tsaque dzein a lo drâi d’avâi cein que faut po vivre et assurâ sa santâ, sè cheintre benéso et que cein sâi dinse po clliâosique de sa famelye rappoo à la pedance, à la vetîre, âo lodzemeint, po pouâi sè fére à mâidzî de mîmo que por tot cein que totse lè serviço nécesséro dein lo domâino dâo socià; ye dusse pouâi comptâ su la sècuritâ se l’è âo chomâdzo, malârda, invalida, vèvo âo bin vèva, dein la vîlyondze et dein tî lè z’autro casse yô l’è incapâblya de fére mîma po s’ein terî soletta po cein que l’a dâi malapanâïe que lâi sant tsesûve dèssu et que lè z’a pas tchertchè.
         
         
            La mére et l’einfant l’ant drâi à onn’âide et à onna protecchon tot’espèchâla. Tî lè boute, que sèyant vegnu âo mondo dein âo bin fro dâo mariâdzo reçâivant la mîma protecchon sociâla.
         
      
   
      Articllio 26
      
         
            Tsaque coo a drâi à ître einduquâ. L’einducachon dusse rein cotâ, omeinte po l’einseignemeint èlèmentéro qu’è à la base de tot. Lè bonié sant dobedzî de lo frequeintâ. La recordeince de la tèquenique et dâi metî dusse ître organisâïe pertot ; po quant âi grantè z’écoûlè, ye dussant ître âoverte à trétî d’aprî lo mereto.
         
         
            L’einducachon dâi âidyî à la dzein humaine à sè cheintre bin et à mèliorâ lo respè dâi drâi dâi dzein et dâi libertâ premîre. Dusse fére que lè nachon sè comprègnant mî eintre leu, que pouéssant mèliorâ la tolèreinça et l’ametî eintre tote lè nachon et tote lè dzein sein sè tsetî de lâo raça et de lâo religïon dinse qu’à mèliorâ cein que lè Nachon Accolâïe prepârant po mantenî la pé.
         
         
            Sant lè pareint, dèvant tot, qu’ant lo drâi de chèdre quemeint lâo boute dussant ître einduquâ.
         
      
   
      Articllio 27
      
         
            Tsacon a lo drâi de participâ librameint à la vyà culturella, qu’è offerta à trétî, de dzoûre de tot cein qu’è propousâ : lè z’art, de preindre pâ âo progrès dâi scieince et de la tsevance qu’ein salye.
         
         
            Tsacon a drâi à la protecchon dâo savâi et dâo bon balyî pè la producchon scieintifiqua, littérérâira âo bin artistiqua que l’a li-mîmo créâïe.
         
      
   
      Articllio 28
      Tsacon a drâi, âo pllian socià et internachonà, qu’on oodro sâi ètablî et que doûre po que lè drâi et lè libertâ ècrit dein sta Dèclarachon pouéssant ître chèvu et respètâ à tsavon.
   
      Articllio 29
      
         
            Lo coo a dâi dèvâi devè la communautâ yô ye porrâ ître benéso et fére à clliorî sa persenalitâ quemet nion cein autra pâ.
         
         
            Quand ye fâ à valyâi sè drâi et quand pâo dzoûre de sè libertâ, tsacon dusse rein qu’obèyî âi limitachon coumandâïe pè la lâi po assurâ la recougnesseinça et lo respè dâi drâi et dâi libertâ de son seimblyâblyo et po s’adenâ à cein que la morâla dèmande, que l’è djûsto, po l’oodro publico et po que tsacon sè cheinte bin benéso dein ’nna sociètâ dèmocratiqua.
         
         
            Clliâo drâi et libertâ, on porrâ pas s’ein servî à l’eincontro dâi principo et de cein que sohîtant lè Nachon Accolâïe.
         
      
   
      Articllio 30
      Lâi a min de disposechon dein sta Dèclarachon que porrâi balyî à on Età, on groupemeint âo à on coo quauque drâi que sâi po s’adenâ à fére ôquie por abolî dâi drâi et dâi libertâ que lâi sant meinchounâ.
   Dèclarachion di drouê dè l’ómó por tui lè pa-i dou moundo.
      Document traduit en patois d’Hérémence par Alphonse Dayer avec la collaboration de Narcisse Seppey.
      Hérémence février 2014
   
      Introdouc-chion
      In tenien countó ke le rèspè dè la degnetâ dè l’ómó apartïn à to lo moundo chou la tèrra, avoué lè mémo drouê, è ke pouon pâ êthre sèdâ, fé la fondachion dè la libèrtâ, dè la jiosteuce è dè la pé dou moundo.
      In tenien countó ke le mèconièchance è le façon dè mefrijieu lè drouê dè l’ómó i’an menâ à dè j’acto dè barbaric ke reboúzon la counchieince di moundó è ke le néchanse d’oun moundo ánvoueu lè zin charin libró dè cothèrjieu è dè creire, libèrâ dè la pouire è dè la mijére, i’a eithâ anounchia comin le pló âta aspirachion dè l’ómó.
      In tenien countó ke i’è th’importan ke lè drouê dè l’ómó fóchan protèjia pèr oun réjime dè drouê pórke l’ómó chei pâ countrin à la fïn, à chè rèvoltâ countre la tiranic è l’oprèchion.
      In tenien countó ke i’è th’importan d’incorajieu lo dèvelopèmin di relachion amicale intre nachion.
      In tenien countó ke din la louê dè fondachion (charte), lè zin di Nachion Rèóneite i’an proclamâ à nóé lóou fouê in lè drouê prinsepâ dè l’ómó, in la degnetâ è la valóou dè la pèrchon-na, din l’égalitâ di drouê di j’ómó é di fèmale, è ke chè chon dèclarâ fermó a favorijieu lo progrès social è a instalâ dè mi bóne coundichion dè via in pèr óna mi graucha libèrtâ.
      In tenien countó ke lè j’Eta counchô chè chon ingajia à achiourieu in coopèrin aoú l’organizachion di Nachion Rèóneite, lo rèspè coumplè di drouê dè l’ómó è di libèrtâ foundamentâle.
      In tenien countó k’óna counsepchion cómóna dè hlóou drouê è libértâ i’è dè la pló âta importance por impli plein-namin ché ingazèmin
      L’assemblée gènèrala proclianme la prèjinta Dèclarachion di drouê dè l’ómó por tui lè pa-i dou moundó comin étan le mèillóou tsauja à fére pèr tui lè pópló è tóte lè nachion pórke tóte lè zin è tóte lè société óchan sta Dèclarachion tolon in l’espric, fajichan l’infô, pèr l’insènièmin é l’edócachion, dè dèveloppâ lo rèspè dè hlóou drouê è libèrtâ è d’achiourieu, pè dè mejóre dè progrê d’ordre nachional è intèrnachional, la rèconièchanse è l’aplecachion coumplèta è veretâbla, tan premieu lè pópólachion di j’Eta mimbro lóou mémó kè premieu hleu ke chon rêjieite pèr lóouc.
   
      Artecló premieu 1
      Tui lè jêtre humain néchon libro è pary in degnetâ é in drouê. Chon reijonâbló è dè counchieince è deivouon âzic lè j’oun vi j’avi di j’âtró in pèr oun espri dè fratèrnitâ
   
      Artecló dau 2
      Tsecoun poú chè prèvâli dè tui lè drouê è dè tóte lè libèrtâ proclamâ in sta Déclarachion, chin ócóna distinchion, dè rache, dè cólóou, dè sèxe, dè linvoua, dè relijion, d’opinion poleteca ou bïn dè tóte j’âtre j’opinion d’orejena nachionala ou sociala, dè fórtóna, dè nèchance ou bïn dè tóte j’âtre setoachion
      In pló charè pâ fé dè distinchion fondâye chou lo statu poletecó, zóredecó ou internachional dou pa-ic ou dè l’indrei don óna pèrchon-na i’è rechortechinta, ke ché pa-ic ou ché indrei indépendan, chou tótèlla, pâ libró ou bïn choumetou a óna lemetachion dè souverènètâ.
  
      Artecló tre 3
      Tsecoun i’a drouê à la via, à la libèrtâ è à la proteichion dè cha pèrchon-na.
   
      Artecló katró 4
      Nioun charè tenou in esclave ni in oblegachion ; l’èsclavâzo è le profiè di j’èsclâve i’è dèfindouc in tóte chè fórme.
   
      Artecló sïn 5
      Nioun charè choumetou à la tortóra, ni à dè pein-ne ou dè trêtèmin mèchien, inhumin ou dègradin.
   
      Artecló chiche 6
      Tsecoun i’a lo drouê à la rèconièchance pèrtot dè cha pèrsonalité ke relive dou drouê.
   
      Artecló chat 7
      Tui ch’on pary dèan la louê è i’an lo drouê chin distinchion à la méma proteichion dè la louê. Tui i’an drouê à la méma proteichion countre tóte discriminachion ke violèrei la prèjinta Dèclarachion è topary countre tóte provocachion à óna tèlla descremenachion.
   
      Artecló ouèt 8
      Tóta pèrchon-na i’a lo drouê dè chè plindre dèan la zóredichion nachionala compétante countre lè j’actó ke violon lè drouê dè fon ke li chon recoúgnoú pè la constetóchion è pèr la louê.
   
      Artecló noú 9
      Nioun poú êthre arèthâ, impreijonâ, tsachia dou pa-ic, arbitrêramin.
   
      Artecló jieu 10
      Tota pèrchon-na i’a drouê in tota ègalitâ, a kè cha cauja chei avouicha d’óna façon jiósta è poublic pèr oun trebónal indépendant è impartchiâbló, ke decedèrè, chei dè chè drouê è óblegachion, chei dè la conformitâ ou drouê dè tóte acoujachion in matire pénale dirijieite coutre lieic.
   
      Artecló ounze 11
      
         
            Tata pèrchon-na acaujâye d’oun acto pónecheibló iè sensée êthre chin fauta por autan ke i’è pâ proâ pè la louê, dou tin d’oun prossê poubleuco ânvoueu tóte lè garantie po cha dèfinse li en eithâye grinteite.
         
         
            Nioun charè coundanâ po dè j’achion ou bïn dè j’omechion ke, ou moman ke i’an eithâ coumetoueu, iran pâ pónecheible d’apré lo drouê nachional ou intèrnachional. Topary, charè pâ inflejia dè pein-ne mi forte ke hleu k’iran aplecâye ou moman ke le fauta i’a eithâye comètoua.
         
      
   
      Artecló doze 12
      I’è dèfindou d’allâ ch’in-mèlâ chin reijon dè la via dè tsecoun, dè cha fameuille, dè ânvoueu eithe, di leutre ke rechei ou bïn k’invauye. I’è dèfindou dè mètre a mâ à choun onóou è à cha repótachion. Tota pèrchon-na ia drouê à la proteichion dè la louê countre tóte hleu maude.
   
      Artecló trèze 13
      
         
            Tota pèrchon-na ia lo drouê dè voyajieu libramin è dè choeiji choun indrei por eithâ in pèr oun Eta.
         
         
            Tota pèrchon-na ia lo drouê dè kitâ to pa-ic, topary lo chió, è dè tornâ in choun pa-ic.
         
      
   
      Artecló katôje 14
      
         
            In ca dè persecochion, tota pèrchon-na ia lo drouê dè tsercâ oun recoeic è dè póei chè retóoudic in pèr oun àtre pa-ic.
         
         
            Ché drouê poú pâ êthre dèmandâ in ca dè poursuite réèlamin fondâye chou r’oun mâ dè drouê comoun ou bïn chou dè coumportèmin countrêro ou but è i principe di Nachion Rèóneite.
         
      
   
      Artecló kïnze 15
      
         
            Tsecoun ia drouê à óna nachionalitâ
         
         
            Oun poú pâ prevâ nioun dè cha nachionalitâ, ni dou drouê dè tsanjieu dè nachionalitâ
         
      
   
      Artecló chèze 16
      
         
            A bécau ke i’an l’âjió, l’ómó è le fèmala, chin ócona restrichion dè rache, dè nachionalitâ ou dè relijion, i’an drouê dè chè mariâ è dè fondâ óna fameuille. I’an lè mémó drouê vi j’ a vi dou mariâzó, dou tin dou mariâzó ou bïn dou divorce.
         
         
            Le mariâzó poú pâ èthre fé, chin lo libro é plin counchintèmin di j’èffóouc.
         
         
            Le fameuille i’è le veretâblo fondèmin dè la société è i’a drouê à la proteichion dè la société è dè l’Etat.
         
      
   
      Artecló dijèchat 17
      
         
            Tota pèrchon-na ke fóche dèperliei ou bïn in comunauté i’a drouê à la propriété
         
         
            Oun poú pâ prindre à nioun, lo bïn chin bonna reijon.
         
      
   
      Artecló dijèouèt 18
      Tsecoun i’a lo drouê à la libèrtâ dè mójâ, dè counchieince è dè relijion ; ché drouê i’oú dere ke i’a lo drouê dè tsanjieu dè relijion ou bïn dè counvichion è la libèrtâ dè manifèstâ cha relijion è chè j’idé, cholèt ou bïn in comoun, chei in public ou in privé, pè l’insènièmin, lè prateke, lo culte è la façon dè fére lè sérémounie.
   
      Artecló dijenoú 19
      Tsecoun i’a drouê à la libèrtâ d’opinion è d’ exprèchion. Chin i’oú dere ke i’a lo drouê dè pâ êthre cancanâ à cauja dè chè j’opinion è lo drouê topary dè tsèrcâ, dè rechèei è d’invouâ, chin parlâ dè frontire, lè jinformachion è lè j’idé pèr tui lè moyin d’exprèchion ke chè chei.
   
      Artecló vïn 20
      
          
            Tota pèrchon-na i’a la libèrtâ dè ch’associeu po la bonna cauja.
         
         
            Nioun i’è th’oublijia dè fére partie d’óna associachion.
         
     
   
      Artecló vïntchi’oun 21
      
         
            Tota pèrchon-na i’a lo drouê dè partesepâ à la dereichion di j’afére póbleuke dè choun pa-ic, chei directamin, chei pè l’intèrmédiêre d’oun représentan libramin choeijeic.
         
         
            Tóte pèrchon-ne i’an lo drouê d’assèdâ, din lè coundichion d’ègalètâ, i founchion pobleke dè choun pa-ic.
         
         
            Le volontâ dou pópló i’è le fondèmin dè l’autorité di poei poublic ; hla volontâ dei ch’expremâ pè dè j’éleichion ónéthe ke deivouon chè tini périodicamin à la majorité di vouê chei pèr on vôtô chècrei, ou o n’ âtra façon d’achourieu la libèrtâ dè vôtô.
         
      
   
      Artecló vïntedau 22
      Tota pèrchon-na, in tin kè mimbro dè la société, poú prètindre à la sécurité sociala ; è poú aei la satisfachion d’obteni dè la société to chin ke i’a bèjoin po vivre counvenâblamin, po teni choun ran, po chè cóltevâ dè manière à vouardâ tota cha deniètâ d’ómó, è fére libramin vâlic chè prôpre capacitâ. Po chin, dei póei countâ chou l’èffô nachional è à la copèrachion intèrnachionala, in tenien countó dè l’organizachion è di moyen dè tseke pa-ic.
   
      Artecló vïntètreu 23
      
         
            Tota pèrcho-na ia drouê ou tra-au, dè choeiji choun tra-au, à dè coundichion jióste è counvenâble dè tra-au, è à la proteichion countre lo chômâje.
         
         
            Tui i’an drouê, chin difèrince, à óna pâye pary po lo mémó tra-au.
         
         
            Ché ke trâille i’a drouê à óna pâye jiósta ke li achioúriche à luic è à cha fameuille óna via counforma à la deniètâ dè l’ ómó, è coumplètâye che fau pè d’âtro moyen dè proteichion sociala.
         
         
            Tota pèrchon-na i’a lo drouê, po dèfindre chè j’interé à fondâ ou bïn dè ch’afiliyeu à dè syndica.
         
      
   
      Artecló vïntèkatró 24
      Tota pèrchon-na i’a drouê ou repoú è y pâchatin è topary à óna lemetachion reijonâbla di j’óoure dè tra-au, è dè conjé paya regóillè.
   
      Artecló vïntsïn 25
      
         
            Tota pèrchon-na i’a drouê à oun nivau dè via ke pouiche achiouriyeu la santé, lo benéje à luic è à cha fameuille, in chin ke counsèrne lo vivre, lè j’âillon, lo lozèmin, lè freu dè medesïn è i chervechió sociau nesesêró ; i’a drouê d’êthre achouria in ca dè chômâje, dè maladic, d’invalidètâ, dè vevâzó, dè vièilleusse ou din d’âtro ca dè pèrda dè chè moyen dè vivre, suite à dè tsauje ke dèpindon pa dè cha volontâ.
         
         
            Le mâre è le popoun i’an drouê à êthre eijia spécialamin. Tui lè j’infan ke fóchan néhouc din oun mariâzó ou bïn in foúra dou mariâzo, deivouon aei la méma proteichion sociala.
         
      
   
      Artecló vïntchiche 26
      
         
            Tota pèrchon-na i’a drouê à l’edócachion. L’edócachion dei rin cothâ dou moin in chin ke counserne l’insènièmin chïmpló è lè bâje dou chaeic. Oun è th’oublijia d’insènieu lè premieure bâje dou chaeic. L’insènièmin tècnic è profèchionel dei êthre jènèralijia ; l’acsê i âte j’étude dei êthre ouvouê in plin-ne ègalitâ à tuic in founchion dè lóou meretó.
         
         
            L’edocachion dei eijieu ou plin èpanouissèmin dè la pèrchon-na è ou rèspè di drouê dè l’ómó è di libèrtâ foundamentâle. Dei favorijieu la coumpréenchion, la tolerance è l’amitié intre lè nachion è tui lè groupe dè rache ou dè relijion, è topary lo dèvelopèmin di tra-au di Nachion Rèóneite po manteni la pé.
         
         
            Ch’on lè parin ke chon lè premieu à aei lo drouê dè choeiji lo janre d’edocachion ke i’ólon bailleu à lóou j’infan.
         
      
   
      Artecló vïntèchat 27
      
         
            Tóta pèrchon-na i’a lo drouê dè prindre pâ libramin à la via cóltórèla dè la comunauté, dè ch’implêre di beule tsauje è dè partesepâ ou progrê dè la science, è i bienfé ke chin lóou porte.
         
         
            Lè cha-in, lè j’artiste è lè scientefecó, i’an drouê à la proteichion dè lóou j’interé morau è matérièl ke rechórton dè lóou tra-au.
         
      
   
      Artecló vïntèouèt 28
      Tota pèrchon-na i’a drouê ke i’óche chou lo plan social è intèrnachional, oun ordre tel ke le drouê è le libèrtâ, ehric in la prèjinta Dèclarachion pouiche fére choun èffè.
   
      Artecló vïntenoú 29
      
         
            Lè moundó i’an dè dèvouê in vèr la cómunauté, rin ke che le libro è plin dèvelopèmin dè cha pèrsonalitâ iè pouchibló.
         
         
            In exersin chè drouê è in dispojin dè chè libèrtâ, tsecoun i’è choumetouc rin ke i lemetachion ètableite pè la louê, in yaua d’achioúrieu dè réconièthre è dè rèspèctâ lè drouê è lè libèrtâ di j’âtro, po chantrefére chin k’exije le morala, l’ordre poublic è le benéje jènèral in pèr ona société gouèrnâyepè lo pópló.
         
         
            Hlóou drouê è libèrtâ, porin in okoun ka ch’egzerchieu dè façon coutrêre i principe è i but di Nachion Rèoneite.
         
      
   
      Artecló trinta 30
      Ocóna despoujichion dè la prèjinta Dèclarachion poú êthre intèrprètâye comin implekin por oun Eta, oun groupèmin, ou oun individu, oun drouê dè chè levrâ à óna activitâ ou bïn d’akoumpli oun acto ke vise à la destrouchion di drouê è di libèrtâ ke chon expremâ.
   